Pravdepodobne nechtiac začal Denník N počas pandémie propagovať prolife postoje. K počudovaniu svojich čitateľov, čitateliek aj nečitateľov a nečitateliek napísal napríklad v článku Zdravie verzus ekonomika redaktor denníka aj takéto výroky:
Treba reagovať a zachraňovať ľudské vzťahy a prepojenia, ktoré ekonomiku v realite tvoria...
alebo tiež…
Ak chceme zachrániť životy ľudí, čo by malo byť v našej situácii jednoznačné, nemali by sme sa pritom báť prehodnotiť niektoré časti ekonomickej reality, ktoré nie sú také fixné a absolútne, ako sa môže zdať.
Podobná zmena sa deje aj v USA, kde napríkal extrémny prochoice guvernér Andrew Cuomo zrazu otočil a povedal, že aj najtvrdšie opatrenia majú zmysel, ak zachránime, čo len jeden život.
Prolife hešteg Zostaň doma, zachráň životy našiel tiež výnimočné celospoločenské prijatie. Dovolenke pri mori, kariére, fitku alebo kaderníctvu ľudia odmietali obetovať životy iných ľudí. Ukazuje sa jasná voľba dať prednosť životu, a aj ochota obmedziť komfort za týmto cieľom. Silnú podporu takémuto postoju dala osobitne aj generácia progresívnych mileniálov pracujúcich často z domu za počítačom.
Kým v progresívnej kultúre silneli prolife hlasy, do konzervatívnej časti zase prenikali prochoice postoje. Viacerí tradiční zamestnanci sa začali dožadovať znovuotvorenia svojich pre-život-nepodstatných zamestnaní sloganom Moje telo, moja voľba, pričom sa odvolávali na existenčné otázky, nehľadiac na životy babičiek a deduškov.
Korona kríza tak odhalila ďalšie praudivé paradoxy našej kultúry, vývoj budeme naďalej sledovať.