Tvár nie je hanba. S takýmto sloganom prichádza iniciátiva dožadujúca zrušenie doživotnej povinnosti nosenia rúšok. Protagonisti iniciatívy argumentujú jeho absurdnosťou najmä pri očkovaných a prísľubom, že vakcína je sloboda. S odstránením tejto povinnosti totiž nepočíta ani covid automat v zelenej zóne a objavujú sa ďalšie názory za povinné nosenie rúšok natrvalo. Odborcovia tejto perspektívy ako prejav nesúhlasu tvrdohlavo nosia rúška pod nosom a niekorí ešte nižšie. Nos nie je penis, hovorí sympatizant iniciatívy, v reakcií na virálne memečko zosmiešňujúce neporiadne nosenie rúšok. Je tam nos a ústa, ktoré sú súčasť ľudskej tváre, a tá má byť v našej kultúre odhalená. Na povinných burkách pre tvár sme sa spoločensky nijako nedohodli. Do našej kultúry to nepatrí.
Doživotné rúška?
Na strane druhej, dlhodobé kolektívne zahalovanie tvári spôsobilo, že pre mnohých už ide o prirodzenú súčasť šatníka, etablavanú zdvorilosť, či dokonca žiadúcu cudnosť. Odhalenie tváre vraj môže vyvolávať pocity nebezpečia, ale aj silný diskomfort ako pri odhaľovaní iných častí tela. Hoci rúška nikdy nepatrili medzi účinné zbrane proti Wuhanskému vírusu, ako nový povinný dreskód má podporu aj medzi odborníkmi. Napr. tu a tu.
Dr. Olivera Yale, špecialista na infekčné ochorenia na Yale univerzite hovorí: Nikdy nie je bezpečne, vždy je iba bezpečnejšie…Takže možno o rok, ak budeme chcieť, rúška odložíme. Ak nás pandémia niečo naučila, tak veriť odborníkom ako usporiadať väčšinu aspektov spoločenského aj osobného života. Ich predikcie boli neomylné, opatrenia nutné, funkčné a správne. Vysoké investície Slovenska v boji proti Covidu, vo forme rúšok, respirátorov, lockdoun jasne ukazujú, že sme lepšie sme dopadli oproti krajinám s miernejšími či pomalšími opatreniami. Bezpečnosti jednoducho nikdy nie je dosť. Anti-rúškari sa tak skorého zbavenia rúšok asi nedočkajú…
